Azreael Keitel

4. dubna 2020 v 14:51

AZREAEL KEITEL


16. 9. 1940
upír
rozvodový právník
Wik

Tom Ellis



Frederik Keitel bol vojakom, ktorý sa hrdo bil do hrude za svoju vlasť. Azreael nemal možnosť ho spoznať, pretože zomrel presne v ten deň, kedy Azreael v tej dobe volaný Daniel, dovŕšil prvý rok svojho života. No jeho matka sa postarala o to, aby v očiach svojho syna bol hrdinom.
Margarett Viola Keitel pracovala ako zdravotná sestra v miestnej nemocnici. Aj keď to nemala v tej dobe ľahké, musela sa postarať o svojho jediného potomka. Od smrti svojho manžela neprejavila záujem o žiadnu mužskú spoločnosť vo svojom živote. Celú svoju pozornosť venovala len synovi. Tie slová, ktoré jej povedal naposledy si bude pamätať. Aj v dnešnej dobe, po tých mnohých rokoch, kedy je jeho matka mŕtva sa na ňu pozerá ako na ženu svojho života.
Reina bola ženou v jeho živote o ktorej si myslel, že k nej pociťuje lásku. No až po tom, ako ho premenila v upíra pochopil, že to nebola láska ale len obdiv toho, čo by mu mohla ponúknuť. No aj tak to je žena, na ktorú si bude pamätať do konca svojho života.

• V oblasti podbrušia má jazvu po bodnutí menším nožom, pričom bolo poranenie vážne ale dokázal sa za pomoci lekárov z toho dostať.
• Na pravom predlaktí má vypálené písmeno R, ktoré mu urobila jeho stvoriteľka predtým, ako ho zabila na znak toho, aby nikdy nezabudol, komu môže za svoj život poďakovať.
• Má strach zo samoty.
• Nedokáže mať kravatu uviazanú príliš tesno na krku, pretože má pocit, ako keby ho niekto škrtil.
• Po premene na upíra a zabití prvých ľudí pochopil, že správne meno, ktoré by mohlo vyzdvihnúť to, kým sa stal je Azreael. Tým pádom, že začal nový život, začal aj novým menom. Len priezvisko si nechal po rodičoch.

Vzhľad je niečo, na čo si Azreael v mnohých prípadoch zakladá. Rovnako ako na svojom šarme alebo zvláštnom zmysle pre humor, ktorý môže niekoho uraziť. Vždy upravené vlasy na hlave, ktoré sú tmavo hnedej až čiernej farby by sa mohli pokojne nazývať aj korunou. Iba v prípade, ak by ich nechal o niekoľko centimetrov dlhšími, mohol by sledovať, ako sa na jeho hlave objavuje niekoľko kučierkov. Ale to sa mu nestalo už niekoľko desiatok rokov. Jeho postava je útla. Nepatrí k tým, ktorých by ste nazvali horbou svalov ale nepatrí ani k špáradlám. 191 cm vysoký, pohľadný muž, ktorý si uvedomuje to, že svojím vzhľadom vie zaujať ženské ale v niektorých prípadoch aj mužské pokolenie. Na tvári sa nachádza vždy upravené strnisko. Hnedé, prenikavé oči v ktorých sa nachádzajú mnohokrát iskričky v spoločnosti niekoho zaujímavého dokážu prezradiť mnohokrát zaujímavé veci. V jeho prípade sa len málokedy stane to, že by na sebe mal niečo iné ako elegantné oblečenie. V ňom sa cíti najlepšie. Má rád drahé obleky v rôznych farbách, topánky alebo rôzne doplnky.

Hovorí sa, že človek sa nikdy nezmení úplne. No možno toto nie je tak celkom jeho príklad. Ked bol len obyčajným človekom, čo už je niekoľko rokov minulosťou, bol osobou, ktorá sa musela postaviť na vlastné nohy v skorom veku. Nemohol si vyberať, patril k nižšej vrstve spoločnosti a niekoľkokrát mu to dávali aj pocítiť na vlastnej koži. Nebol vtedy človekom, ktorý by sa mohol postaviť a povedať si svoj názor. On bol ten, kto sa len ticho na veci pozeral a čakal na to, ako sa to všetko vyvinie. Mnohokrát musel skrývať aj názory, pretože sa stretával aj s ľuďmi, ktorí to nevedeli prijať. Bol bojazlivým a naivným mladým mužom. Menší pokrok urobil posledné dva roky pred svojou premenou na upíra. Kedy sa mohol stať súčasťou tej bohatej vrstvy spoločnosti.
Ale čo sa týka Azreaela po premene na upíra, mnoho vecí sa zmenilo. Pocítil v rukách moc, ktorú mu tento život ponúkal. Niečo, čo predtým nikdy nemal. Nebál sa vecí tak, ako to bolo v minulosti. Možno práve tá stránka jeho osobnosti, ktorá sa počas jeho dospievania v ňom ukrývala konečne dostala priestor na to, aby sa mohla rozvíjať. Azreael nie je človekom, ktorý by chcel niečo vyprovokovať. Na miesto toho sa pozerá na to, ako sa ľudia zožierajú navzájom, niekedy doslova. On je práve ten, ktorý dokáže za pomoci svojich poznámok ešte priliať benzín do ohňa no v poslednej chvíli z toho dokáže dokonalo vykorčuľovať. Je len málo ľudí v jeho živote, kto sa mu dokázal dostať pod kožu a zistiť, aké sa v ňom skrývajú pocity, tie skutočné pocity. On sa snaží takmer všetko skrývať za svoj okúzľujúci šarm a úsmev. Niekedy sa môže stať to, že nepochopí zámery opačnej strany ale je to často krát spôsobené práve tým, že je nedôverčivým a miestami paranoidným jedincom. Rád pokúša osud. Kedy ho zaujíma to, ako bude človek reagovať. Jeho najväčší strach je spojený so zážitkami z minulosti. Má rád prítomnosť ľudí, čo je paradoxom, kedže nemá mnoho skutočných priateľov. Ale čo sa týka nezáväzného rozhovoru alebo večera plného zábavy, na to by ho vedel človek zlákať takmer okamžite. Minulosť ho prenasleduje aj keď to nechce. Z toho dôvodu je len málo prípadov, kedy Azreael zaspáva. Nemá rád, ak sa mu niečo sníva, pretože takmer neustále to sú len myšlienky na jeho matku alebo na ženu, ktorá ho stvorila. Azreael nevie, čo to je láska. Pocítil ju možno len raz aj to sa mu vymklo z pod kontroly takým spôsobom, kedy si začal uvedomovať, že sa mení na iného človeka a začína sa prispôsobovať tej druhej strane. Ale čo sa týkalo túžby, tej by mohol mať na rozdávanie. Vždy mu bolo jedno, či to bude žena alebo muž. Stačí dobrý alkohol, drogy, ktoré má v obľube už niekoľko rokov a všetko je oveľa zaujímavejšie. Je inteligentným a často krát má v obľube sa zasmiať nad hlúposťou iných ľudí alebo nad ich osudom.

"Rozprávka nemá vždy šťastný koniec."
Bol to hotový príbeh lásky. Kedy sa vojak zamiloval do krásnej zdravotnej sestry, ktorá zachraňovala životy. Jemné oťukávanie sa, spoznávanie jeden druhého a vzplanutie niečoho, čo malo trvať večnosť. Niekoľko mesiacov po svadbe Margarett zistila, že je v druhom stave a ich život sa mal začať meniť od základov. No to ani jeden z nich netušil, čo bude nasledovať. Po tom, ako sa im narodil krásny, malý chlapec s havraními vlasmi, pomenovali ho Daniel. Frederik bol povolaný do služby a presne v deň prvých narodenín Daniela zomrel. Manželke zostal iba list, ktorý napísal niekoľko dní pred smrťou. Zachránil život svojmu kamarátovi, mužovi, ktorý nemal ani len tú snahu kontaktovať rodinu a povedať im celú pravdu, čo sa v ten deň stalo.
Margarette sa zmenil celý život. Už nemyslela len na prácu do ktorej sa musela vracať každý jeden deň, bez ohľadu na to, či bude niekto mať čas postrážiť jej dieťa alebo nie. Potrebovala peniaze a z tej usmievavej, mladej dámy sa stala osoba, ktorá nemyslela len na nič iné len na to, ako to všetko zvládne. Žila už len pre svojho syna. Daniel bol vychovávaný prísnou rukou, kedy sa mu snažila matka dávať najavo to, že ako sa bude správať k ľudom okolo seba, tak sa budú správať aj oni k nemu. Daniel nebol problémovým dieťaťom a jeho dospievanie bolo hlavne založené na tom, aby uľahčil mame čo najviac práce. Dokonca sa snažil zarobiť rôznymi metódami aj nejaké peniaze, len aby na neho mama mala čas. Možno spoločne netrávili každý jeden večer no aj tak to bude stále tá žena, ktorá mu venovala život a ktorú miloval.

"Niekedy prídu chvíle, kedy sa ocitneš na hrane života."
Tak ako Daniel rástol, snažil sa nájsť si aj priateľov. No niekedy to nešlo tak ľahko, ako by si niekto mohol predstavovať. Tým pádom, že niekedy povedal to, čo si myslí a niekomu sa to nemuselo páčiť, dostával sa do problémov. Snažil sa vždy z nich vyjsť nejako diplomaticky bez toho, aby musel použiť násilie. Nebol tým typom a nevedel rozdávať rany takým spôsobom, ako ostatní chlapci v jeho veku. Ked mal Daniel osemnásť rokov, spoznal mladé dievča, ktoré sa mu páčilo. Stretával sa s ním na obľúbenom mieste, dokázal sa s ňou rozprávať aj celé hodiny o rôznych veciach. Až do toho momentu, kým to nezistil jej brat. Bol starším presne o sedem rokov a nepáčilo sa mu to, že jeho sestra by mala tráviť čas s niekým ako bol Daniel. Chlapec, presnejšie už muž, ktorý jej nemá čo ponúknuť. Z chudobnej rodiny, ktorá nemala veľa peňazí a meno, ktoré nič vo svete neznamenalo. Možno, ak by Daniel zmizol zo zemského povrchu, nikto by si to ani len nevšimol. Daniel sa nenechal zastrašiť starším mužom, pretože v tom nevidel nič zlé. A to bola chyba. Daniel mu chcel podať ruku a vysvetliť mu svoje úmysly, ktoré nemali mať žiadnu budúcnosť, kedy išlo len o rozhovory pri ktorých mohol byť sám sebou no napokon pocítil, ako menšia čepeľ prešla mieste jeho podbrušia. Daniel cítil zvláštne teplo, ktoré sa začalo liať takmer do celého tela. Jediná jeho záchrana bolo práve to dievča, ktoré zavolalo pomoc. Daniel sa ocitol v nemocnici a prvú vec, ktorú mohol vidieť bol pohľad matky. Nebola naštvaná ale mohol v nej vidieť strach. Len vďaka nej a doktorom, ktorí to všetko podchytili v ten správny čas môže ďakovať Daniel za svoj život.

"Samota si často krát vezme svoju dať."
Ked Daniel dovŕšil 28 rokov, v jeho prítomnosti sa objavil človek o ktorom si myslel, že by to mohla byť práve tá dáma s ktorou by strávil svoj život. Takzvaná životná láska, ak sa to vôbec dá tak nazvať. Bola to Reina. Krásna, dlhonohá žena s prenikavými očami a zmyslom pre humor. Páčilo sa mu to, že vždy vedela, čo chce. Ich stretnutie bolo náhodné, aspoň on si to vtedy myslel. Kedy sa stretli v miestnom podniku. Ale po niekoľkých rokoch sa Daniel dozvedel ten fakt, že to všetko bolo jej plánom. Nevadila mu tá tajomnosť, ktorou sa prezentovala. Páčilo sa mu to, že sa na neho nepozerala rovnako, ako spoločnosť. Nebrala ho za nejakého menejcenného človeka. Ba naopak, urobila z neho človeka, ktorý sa mohol hrdo niesť v novom oblečení. Nechal sa tou ženou poblázniť natoľko, že prestal myslieť na budúcnosť a myslel len na tie chvíle, ktoré by mohol stráviť v jej prítomnosti. Ona mu dávala to, čo potreboval a on? On bol jej malým pokusom ako urobiť z ničoho, niečo. Snažila sa ho zmeniť na nepoznanie a vychádzalo jej to. Dodávala mu guráž, venovala mu peniaze. A Daniel začal premýšľať ako iný človek. Mal už v rukách niečo, čo by mohol nazývať mocou. Dokonca sa osamostatnil, odišiel od svojej matky a presťahoval sa k svojej známosti. Takto to pokračovalo dva roky. Daniel prerušil kontakty so svojou matkou, nevidel dôvod k tomu, aby sa s tým zahadzoval. Dokonca jeho posledný rozhovor s matkou bol o tom, že mu zobrala možnosť byť takým človekom, akým sa narodil. Daniel si vtedy neuvedomoval, že tie slová by mohli niekoho raniť. A tak sa aj stalo. V liste, ktorý bol úhľadne napísaný sa dozvedel to, že jeho matka podľahla zákernej chorobe, ktorá mala rýchly priebeh. Nestihol sa s ňou rozlúčiť, nestihol jej povedať, že ju miluje. Už si ani nespomenul na ten posledný okamih, kedy jej to povedal.
Daniel cítil samotu, jeho srdce sa zlomilo na niekoľko častí. Z toho muža, ktorý si začal konečne svoj život počas tých dvoch rokov užívať, ktorý mal to, čo chcel a po čom túžil sa stal človek, ktorý sa uzatvoril sám do seba. Všetko to bola len pretvárka. Chcel to vrátiť späť. Daniel v tom čase nemal ani najmenšie poňatie o nadprirodzenom svete. Bol len malou hračkou pre Reinu, ktorá sa s ním zahrávala z toho dôvodu, aby sa aj ona na malý moment cítila opäť ako človek. Daniel prišiel v jeden večer domov o niečo skôr z práce v ktorej pracoval len niekoľko mesiacov. A v ten moment mal po prvýkrát možnosť vidieť Reinu v spoločnosti niekoho iného. Žena ležala v kresle od krvi, nehýbala sa a nevedel odhadnúť, či ešte vôbec dýcha. Chcel jej pomôcť ale pocítil na svojom krku niekoho ruku. To bol moment, kedy sa po prvýkrát Azreael dozvedel o nadprirodzenom svete, presnejšie o upíroch. V ten večer sa Reina rozhodla svoje veľdielo dokončiť premenou Daniela v upíra. No ešte predtým na jeho pravé predlaktie vypálila začiatočné písmeno svojho mena pre pamiatku, že ona je jeho stvoriteľom a donútila ho k tomu, aby vypil jej krv. Nebolo to pre neho príjemné. Myslel si, že toto je všetko, no následne prišla čerešnička na torte. Nebolo to pre neho bolestivé, Reina zvolila obyčajné zlomenie väzov.
Daniel sa prebudil v rovnakej miestnosti, pričom okolo neho sa nachádzali ďalší ľudia. Bolo to, ako keby sledovali každý jeden jeho krok. Daniel po prvýkrát v ten deň zabil človeka. Už sa na seba nedokázal pozerať rovnako v zrkadle. Už to nebol ten Daniel, ktorého matka vychovala tou dobrou cestou. Po prvýkrát niekomu zobral život a jemu sa to dokonca aj zapáčilo. Daniel pochopil, že sa mnoho vecí zmenilo. Od tej chvíle, kedy po prvýkrát niekomu zobral život, rozhodol sa Daniel ponechať si iba rodinné priezvisko. Nemusel dlho premýšľať nad tým, ako sa bude nazývať. Bol stvorený k tomu, aby bral život. Azreael bolo presne to pravé, čo by ho vystihovalo.
Netrvalo dlho a jeho cesty s Reinou sa rozdelili. Po tom, ako Azreael sa stal upírom, nepozeral sa na ňu rovnako, ako predtým. Nevidel v nej nič dobré. Nemala mu čo ponúknuť a z toho dôvodu sa rozhodol ísť vlastnou cestou. Azreael nemal toho mnoho. Len spomienky na matku, na príbehy o jeho otcovi a na možnosti nového života. Najkrajšou spomienkou na jeho matku bolo to, ako mu pred spaním stále spievala jeho obľúbenú pesničku, ked bol ešte malým dieťaťom. Azreael od toho momentu, kedy mu Reina zobrala a následne darovala život nemohol už nikomu veriť. Niekoľko rokov sa utápal v žiali a v alkohole. Začal vnímať všetky tie výhody byť upírom. Začal si ten život dokonca vychutnávať. Ale nechcel byť len zabijakom, ktorý by za sebou nechával mŕtvoly. Vedel, že toto by ho nebavilo celý život. Z toho dôvodu sa rozhodol vyštudovať vysokú školu, právnicku, kedy sa zameral na rozvodové právo. Možno aj z toho dôvodu, že mu niekedy prišlo komické, ako jedným rozhodnutím dokáže zničiť život tej druhej strany. Rovnako, ako to bolo v jeho prípade. Niekedy boli okamihy, kedy sa cítil sám. Z toho dôvodu si zaobstaral piáno na ktorom sa chcel naučiť hrať. Spočiatku mu to trvalo, dokonca mal aj susediacu ženu, ktorá mu s tým pomáhala. Prvú vec, ktorú sa naučil hrať na piáne bola práve pieseň, ktorú mu jeho matka spievala. Od toho okamihu má pre piáno a pre hudbu naozaj veľkú slabosť a venuje sa tomu už niekoľko rokov. Azreael sa nevie nabažiť dobrej zábavy, alkoholu a dokonca ani drog, ktoré s obdivom preskúmaval pomerne často. Žil presne taký život, aký by chcel žiť každý jeden človek. Až na ten fakt, že za takým životom sa nachádzala aj samota. Aj keď mal spoločnosť ľudí, práve samota bolo niečo, čoho sa obával zo všetkého najviac. Posledné roky sa nachádza v La Crescent, ktoré si dokonca obľúbil, kde pôsobí ako rozvodový právnik.

VROZENÉ
SÍLA[0/6]
▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 1
VÝDRŽ[0/6]
▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 1
RYCHLOST[0/10]
▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 2
ŠTĚSTÍ×
▄▄▄▄▄
level 3
OBRATNOST[0/10]
▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 2
MAGICKÝ POTENCIÁL×
▄▄▄▄
level 1

NAUČENÉ
BOJ BEZE ZBRANĚ[0/3]
▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 0
STEALTH[0/3]
▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 0
BOJ SE ZBRANÍ[0/3]
▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 0
PŘEŽITÍ[0/6]
▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 1
SPORTY[0/3]
▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 0
LOV[0/10]
▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 2
OŠETŘOVÁNÍ[0/3]
▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 0
UMĚNÍ
[0/20]

hra na klavír
▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 4
OPRAVOVÁNÍ[0/3]
▄▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 0
.
.
.


MAGICKÉ
OHEŇ[0/6]
▄▄▄▄▄▄▄▄▄
level 1


 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama